Ľudové umenie

Kraj pod Poľanou bol oddávna známy nielen svojráznym speváckym a tanečným prejavom, ale aj remeselnou zručnosťou…

Muži – Detvania

skrášľovali všetko, s čím prišli pri svojom bežnom živote do styku. Vyrezávali a zdobili si svoje píšťalky, valašky, fujary, plietli si retiazky okolo klobúkov. Krásne kvetinové ornamenty dokrášľovali veci dennej potreby – lyžičky, hrable, kosiská. Zvláštnu pozornosť si zaslúžia motívy náhrobných krížov, tiež piestov na pranie, praslíc a valašiek. Šikovnosť detvianskych mužov sa odzrkadlila aj v doplnkoch svojich krojov. Z kože vypracovali krpce, čižmy, široké trojprackové opasky. Zo súkna šili kabanice a pastierske širice; kožúšky krátke aj dlhé šili z barančích koží a zdobili ich ornamentmi z farebných koží, ktoré skladali do oku lahodiacich zoskupení. Osobitou kapitolou sú potreby pre ovčiarov – zberačky, gelety, črpáky.

Detvianske ženičky

krášlili svojimi výšivkami nielen vlastný odev, ale ornamenty zdobili ošatenie detí aj mužov. Ženy v Detve dodnes vyšívajú tradičnou technikou – krivou ihlou na plátne, ktoré je napnuté na ráme. Krivá ihla je vlastne háčik, ktorým sa zachytáva niť zospodu plátna smerom nahor, pričom vzniká retiazkový steh. Pôvod takejto výšivky siaha až ku koncu 19. storočia. V minulosti sa vyšívalo na domácom ľanovom a konopnom plátne s doma pradenými a farbenými niťami. Z farieb prevládala hlavne žltá a oranžová. Neskôr tieto farby doplnila červená. S postupom doby sa začali meniť aj materiály – začalo sa pracovať
na zamate, kde prevládala širšia škála farebnosti výšiviek. Azda najhľadanejšie boli v minulosti výšivky na tyle, ešte zložitejšie boli podkladané trútrom. Vzory pre svoje výšivky ženy brali z prírody okolo seba – boli to tvary podobné tulipánom, ružičkám, kolieskam, srdciam, zvončekom, slimáčikom, hviezdičkám, lístkom. Pre každú svoju výšivku mali svoj vlastný názov: oblápanec, zvonec, bosorka, paradajka, prekladaná hviezdička, bicykel, dubový list, grajciarik a mnoho iných. Tieto všetky vzory boli vyšívané tzv. po vrchu retiazkou – obnietkou. Iným, zložitejším typom vyšívania boli tzv. furmy a mriežka.

Mriežka

je výšivka na vyťahovaných nitkách zhotovených najskôr „pravou ihlou!“ na počítanie nití, neskôr prišlo vyšívanie “krivou ihlou!” a furma (hrachovinka) sa vyšívala – na srdiečko, na šípovú ružu. Je až neuveriteľné, že takéto skvostné diela tvorili ženičky, ktoré nemali možnosť študovať súlad farieb a nikto ich neučil skladať zložité ornamenty. Svojimi vypracovanými rukami tvorili doslova umelecké diela. S veľkou láskou vyšívali Detvianky súčiastky svojho kroja.

Pohľad do predajne Detvianske ľudové umenie

.