Ženský kroj

SPODŇA

Tvorí spodnú časť kroja. Je to po pás siahajúca sukňa z hrubého nebieleného domáceho plátna,
na ktorej je prišitá stánka. Je tkaná z červenej pamokovej nite s bielymi vzormi, ktoré smerovali zhora nadol, niekedy sa vystriedali farebné kvetinové vzory a v smútku sa červená menila
na čiernu. Na pleciach ju držali pentle.

OPLECKO

Mladšie ženy nosili oplecká bohato vyšívané
s nespočetným množstvom ornamentov, vyšívaniu ktorých venovali Detvianky najväčiu pozornosť. Staršie oplecká boli celoplošne vyšívané ľanovou nebielenou niťou na ľanovom plátne. Na výzdobu tiež používali paličkovú čipku, ktorú aplikovali vodorovne alebo zvisle, okolo nej bola bohatá výšivka. Novšie oplecká sú vyšívané farebnými niťami, prevažne oranžovými a žltými odtieňmi, doplnené farebnou furmou (výšivka na vyťahaných nitkách – hrachovinka). Nezriedka sa nosia oplecká vyšívané červeným pamokom, ktoré sú doplnené tkaným pásom rovnakej farby.
Ku skvostom patria hlavne oplecká, ktoré sú podkladané trútrom a tylom.

BRUSLIAK

Je to vlastne ľajblík, ktorý zakrýva prsia a malú časť pod pazuchami. Pôvodné boli šité z mnohých malých kúskov. Boli ozdobené výšivkou a neskôr sa prišívali rôzne flitre a korálky – tzv. limbačky.

ČEPIEC

Čepiec, ktorý nosili vydaté ženy. V minulosti boli háčkované alebo vyšívané na tyle a upevnené na hlave pomocou kotúčky z vlasov. Na zadnej časti bola upevnená šnúrka do mašle a visela dole k pásu. Neskôr sa začali vyšívané a háčkované kápky dopĺňať rôznymi korálkami – striedali sa osve, limbačky, pučienky. Staršie ženy si viazali na kápku šatku. Pôvodne bola vyšívaná bielou dierkovanou výšivkou, ktorú vystriedala farebná šatka z modernejších materiálov.


ZÁSTERKA

Šata – pôvodné zásterky na bežný deň (do roboty) neboli zdobené a boli z modrého perkálu.
Na sviatok do kostola sa nosili šaty glotové, zospodu vyšívané a dookola obšité čipkou – často sa používala paličková čipka. Šikovnejšie ženy mali šatu vyšívanú aj okolo tzv. zubami. Zásterka bola husto nazberkaná do obalku a na páse sa uväzovala tkanicou. Dnešné zásterky majú vzor vyšitý bohatými vzormi do širokých venčekov
ako na sukniach.

SUKŇA

Pôvodné sukne boli barchetové a farbiarske.
Na páse boli husto naskladané do širokého obalku, zospodu podšité inou farebnou látkou – bľach. Výšivka bola veľmi skromná – len úzky venček asi 15-20 cm od spodku sukne alebo vôbec žiadna. Vydaté ženy si sukne “opínali” – prednú časť sukne si podkladali a upevnili pod šnúrku na obalku. Nová doba so sebou priniesla aj nové materiály – dnes sa nosia sukne zamatové alebo zo zmesových materiálov a výšivka je omnoho bohatšia
ako na pôvodných sukniach. Tiež sa zmenila farebnosť – široké vence kvetov hýria všetkými farbami.

KRODEĽ

Je to veľká trojrohá šatka, ktorá sa uväzovala popod pazuchy smerom dozadu. Základ tvorilo domáce plátno – po obvode obšité úzkou krajkou – andzesom. Pôvodne bol andzes háčkovaný alebo vyšívaný. Na ňom bola prišitá široká krajka – štikeraj, ktorý bol bohato nazberkaný. Staršie ženy pôvodne nosili krodle z naviazaných strapcov. Niektoré si štikeraj vyšívali a tiež aj háčkovali – čipkovaný krodeľ.

Mužský kroj

KOŠIEĽKA

Legendárna časť mužského kroja zakrýva hruď, brucho je holé, má široké rukávy. Zdobí ju výšivka oranžovej farby, ktorá je umiestnená vpredu
na hrudi a v priečnych pásoch na rukávoch. Pôvodná výšivka bola zhotovená „pravou“ ihlou – hrachovinka a okolo nej polhviezdy. Bola doplnená paličkovanou čipkou – viazanie a na konci rukáva obháčkovaná spevňujúcou vzorkou.

GATE

Gety sú široké, siahajúce pod kolená, v páse stiahnuté tkanicou. Spodná časť nohavíc je podšitá dvojmo a ukončená strapcami. Asi 10-15 cm
od spodného okraja gate zdobí výšivka – tureckie dierki (ažúrka vyšitá pravou ihlou a neskôr furma, nad ktorou sú polhviezdy, bosorky).

KLOBÚČIK

Vysoký asi 3-4cm s malou strieškou, ozdobený ručne robenou retiazkou. Retiazka je 10-12, niekedy v 14 radoch pripojená na 4 stĺpiky – vežičky.

ŠATKA

Červenej farby so strapcami je pestrým doplnkom kroja, nosí sa spustená dole spod opasku.

KABANICA

Je šitá z čierneho súkna na spôsob krátkeho kabáta. Predné časti kabanice boli v hornej časti pri krku spojené remeňom. Lemovanie okolo krajov a v rohu predného dielu je zdobené červeným súknom. Dozdobená je stočenou červeno-zelenou vlnou. Nenosí sa oblečená klasicky, ale prevesená cez rameno.


OPASOK

Bol z čiernej kože, široký asi 12 cm, zapínal sa
na 3 pracky zo žltého alebo bieleho kovu.
Na opasku bolo ukryté vrecko na peniaze. Dnes sa nosia opasky najmä zo surovej kože a čierne.

KRPCE

K nohám sa šnurujú dlhými pásmi kože od členkov smerom hore. Predtým sa nohy omotávali
až pod kolená onucami, ktoré slúžili miesto ponožiek.

KOŽUŠTEK

Je skutočným skvostom remeselnej zručnosti detvianskych mužov. Robí sa z doma vyrobenej
a na červeno zafarbenej barančiny. Celý je ozdobený ornamentmi z rôznofarebných koží. Prizdobuje sa tiež rôznymi kovovými nitmi. Okraj kožušteka zdobí čierna barančina.

Ženy pred kostolom
(Nákl.“Domu Andreja Sládkoviča“)

Mamička s dcérkou
(Nákl.“Domu Andreja Sládkoviča“)

Z Detvianskeho lazu
(Nákl.“Domu Andreja Sládkoviča“)

Detviansky šarvanec (Nákl.“Domu Andreja Sládkoviča“)

Detviansky šarvanec
(Nákl.“Domu Andreja Sládkoviča“)

Posledný kečkár Ján Šúlek z Piešťa (Nákl.“Domu Andreja Sládkoviča“)

Posledný kečkár Ján Šúlek z Piešťa
(Nákl.“Domu Andreja Sládkoviča“)