História predajne

História detvianskej výšivky od roku 1968.

Už viac ako 50 rokov sa venujeme výrobe a predaju detvianskych krojov a výšiviek, ktoré sú robené ručne- tradičnou technikou výšivky krivou ihlou.

“Viete, ja som už raz taká, ja na svoju Detvu nedám za nič na svete dopustiť. Preto žijem v nej a ona vo mne. Lebo moja Detva, plná výšiviek, spevu, tanca, zvykov a obyčajov, je závideniahodná.“

— Veronika Golianová

Tradícia, ktorá žije ďalej

Detvianska výšivka krivou ihlou nie je len remeslo. Je to súčasť života, ktorý sa odovzdáva z generácie na generáciu.

Príbeh našej tvorby je úzko spätý s menom Veroniky Golianovej – výnimočnej ženy, ktorá zasvätila svoj život detvianskej výšivke a technike krivej ihly. Jej práca nevznikala pre obdiv, ale z lásky k tradícii, ktorá bola prirodzenou súčasťou každodenného života.

Začiatky, ktoré neboli jednoduché

Ako sama spomína, k vyšívaniu sa dostala už ako dieťa. Nemala dostatok materiálu, ani podmienky, ktoré by si dnes človek predstavil.

Napriek tomu sa učila. Najprv drobnými vzormi, neskôr vlastnými výšivkami. Každý kúsok látky mal svoju hodnotu.

Svoj prvý výrobok predala ako školáčka. Zarobila 19 korún – a hoci to nebola veľká suma, bol to začiatok.

Remeslo ako dedičstvo

Postupne sa zručnosť, trpezlivosť a cit pre detail stali základom jej práce. Výšivka nebola len technikou – bola spôsobom, ako uchovávať tradície Detvy.

Každý steh, každý vzor niesol príbeh.

A práve tieto hodnoty sa preniesli aj do ďalších generácií.

História predajne

Predajňa Detvianske ľudové umenie má svoje korene v roku 1968, keď bola založená ako miesto uchovávania a rozvíjania tradičného ľudového umenia v regióne Podpoľania. Vznikla v období, keď sa vplyvom modernej doby na tradičné remeslá postupne zabúdalo a mnohé kroje či výšivky zanikali.

Za jej vznikom stála významná osobnosť – vyšívačka a folkloristka Veronika Golianová, ktorá zasvätila svoj život tradičnému ručnému vyšívaniu krivou ihlou, typickému pre Detvu a jej okolie. Práve jej zásluhou sa podarilo zachovať a ďalej rozvíjať jedinečné vzory a techniky, ktoré sú dnes neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva regiónu.

Prvé priestory predajne sa nachádzali v bývalej papierni u Júliusa Tureka (pôvodne Lesíka), kde sídlila približne dva roky. Neskôr bola prevádzka presunutá do priestorov bývalej mliekárne u Alžbety Vagačovej, ktorá bola v roku 1970 zrušená a adaptovaná pre potreby predajne. Na tomto mieste funguje predajňa dodnes.

Predajňa nebola len obchodom, ale aj živým centrom ľudovej kultúry. Súčasťou jej priestorov sa stala aj expozícia ľudovej izby, ktorá prezentovala tradičný odev, kroje a množstvo autentických artefaktov domácim aj zahraničným návštevníkom.

Živé dedičstvo

Pokračovateľky Veroniky: vnučka Iveta Smileková a pravnučka Soňa Stančíková

Detvianske ľudové umenie dnes predstavuje spojenie tradície, rodinnej kontinuity a poctivej ručnej práce. Každý výrobok

nesie v sebe príbeh regiónu, generácií vyšívačiek a úcty k remeslu, ktoré pretrvalo napriek meniacim sa časom.

V započatej práci pokračovala dcéra zakladateľky Vilma Hojčová. Dnes tradíciu udržiava jej vnučka Iveta Smileková, spolu so svojou dcérou Soňou Stančíkovou. Rodinná kontinuita je jedným z pilierov, vďaka ktorým si predajňa zachovala svoju autenticitu a kvalitu dodnes.

Od svojho vzniku sa v dielni vyrábajú detvianske kroje a výšivky vyšívané krivou ihlou. Tieto výrobky si obľúbili folklórne kolektívy nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Detvianske výšivky zdobia domácnosti v mnohých krajinách sveta – napríklad v Nemecku, Francúzsku, Holandsku, Švédsku, Fínsku, USA, Kanade, Austrálii či Japonsku.

Tvorba predajne bola prezentovaná na mnohých výstavách a podujatiach, vrátane tradičných Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve, ako aj na podujatiach v zahraničí, napríklad v Mníchove či Tokiu.

Významným míľnikom bolo v roku 2013 aj získanie označenia Regionálny produkt Podpoľanie.

V roku 2018 bola „Detvianska výšivka“ zapísaná do registra označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov vedeného Úradom priemyselného vlastníctva v Banskej Bystrici a od septembra 2026 je zapísaná DO REGISTRA ÚNIE PRE ZEMEPISNÉ OZNAČENIA REMESELNÝCH A PRIEMYSELNÝCH VÝROBKOV.