Veľkou snahou Ivety Smilekovej bolo pokračovať v započatej práci jej starej mamy Veroniky Golianovej a založiť školu vyšívania. Túto myšlienku nosila v hlave už niekoľko rokov. Nakoniec sa jej naskytla možnosť prenajať si od mesta priestor, ktorý susedí s predajňou Detvianske ľudové umenie. Veľmi jej pri tom pomohla aj Rozvojová agentúra BBSK, ktorá zverejnila výzvu, do ktorej tento projekt zapadol. Po dlhej a náročnej rekonštrukcii nových priestorov sa jej snaha naplnila a v spolupráci s OOCR Turistický Novohrad a Podpoľanie a Rozvojovou agentúrou BBSK, 6.marca 2020 slávnostne otvorili Školu vyšívania krivou ihlou v Detvianskom ľudovom umení.
Škola sa úspešne ujala a každú prvú sobotu v mesiaci sa koná kurz, na ktorý sa môžete prihlásiť cez našu stránku alebo stránku Za horami za dolami. Je to stránka, ktorá sa venuje cestovnému ruchu v Banskobystrickom kraji a ponúka rôzne možnosti ako si spríjemniť čas, propaguje remeslá, zážitky a výrobky.
Technika tradičnej výšivky krivou ihlou naďalej pretrváva a nachádza si čoraz viac nových priaznivcov. Prispieva k tomu do veľkej miery súčasný ,folklórny” boom na celom Slovensku, ale predovšetkým záujem žien – vyšívačiek, udržiavať výšivku krivou ihlou stále aktuálnou.
Záujemcovia získajú na kurze všetky potrebné zručnosti. V Škole vyšívania krivou ihlou sa vyučujú rôzne techniky v závislosti od pokročilosti a zručnosti záujemcov. Kurzy sú prerozdelené a orientované na začiatočníkov, mierne pokročilých a pokročilých. Na kurzoch je pre zúčastnených pripravené plátno, vyšívacie bavlnky, krivá ihla, rám na vyšívanie, pomocné traky na pripnutie plátna na rám, podstavec pod rám, ceruzka a nožnice. Vzory, ktoré sa budú vyšívať sa predkresľujú na plátno ručne alebo prenesením vzorov cez kopírovací papier. Na okraje vykresleného plátna sa prišijú zo všetkých štyroch strán tzv. traky, pomocou ktorých sa látka pripevní na vyšívací rám.
O kurzy vyšívania v súčasnosti prejavuje záujem hlavne mladšia a stredná generácia a samozrejme ženy a dievčatá, aj keď sa kurzu už dva krát dobrovoľne zúčastnili mladší páni a išlo im to veru dobre.
Škola vyšívania vznikla, aby tradícia nezanikla. Vyšívanie je o trpezlivosti a precíznosti, dostatku času na prácu. Stále sa snažíme, aby sa remeslo naučili aj mladí. Našťastie nám teraz doba praje a ľudia si uvedomujú, že je čas uchovávať tradície.
V škole vyšívania Iveta nielen učí vyšívať, ale aj vysvetľuje, kde sa ktorý vzor používal. Teší ju, že je stále veľký záujem, napriek tomu, že ručná práca je dnes takmer nezaplatená. Ale, ženy, ktoré do Školy vyšívania prichádzajú, si po kurze často pochvaľujú, ako dobre si pri tom oddýchli.
Otvorenie školy vyšívania a posúvanie tejto ojedinelej techniky mladším generáciám je pre Ivetu Smilekovú zadosťučinením, pretože napĺňa pomyselný sľub, ktorý si dala. Pokračuje v myšlienkach svojej starej mamy Veroniky Golianovej, aby Detvianska výšivka nezostala zabudnutá.
„Oprášme staré vzorkovníky“
Projekt s týmto názvom realizovala v mesiaci september 2025 Škola vyšívania krivou ihlou pri Detvianskom ľudovom umení pod vedením Ivety Smilekovej.
Prihlásilo sa osem šikovných vyšívačiek, ktoré si vybrali vzory na vyšívanie z brožúrky.
Brožúrku pripravila Iveta Smileková a bolo v nej graficky spracovaných osem vzorov starých opleciek, ktoré sa nosili v Detve v druhej polovici, až koncom 19. storočia.
Žienky spolu vyšívali 20 hodín a vytvorili časti opleciek, ktoré majú pre nich veľkú hodnotu. Tieto vzory sú jedinečné v tom, že sú starodávne a neopakovateľné. Takto sa zachovajú pôvodné vzory a farebnosť, aká sa nosila v Detve pred 150 timi rokmi.
V Detve v roku 1935 bola založená miestna národohospodárska komisia Národohospodárskej župy stredoslovenskej. Od tejto doby nastáva doba rozkvetu tohto umenia v Detve. Komisia vedená obetavým predsedom Štefanom Rónom zozbierala a vystavila 200 kusov pôvodných vzorov a urobila z nich stálu výstavku. Týmto sa postarala o zachovanie tradičných starých vzorov pre novú tvorbu.
Terézia Vranová sústredila vzory, postarala sa o zabezpečenie materiálu na vyšívanie. Tiež zabezpečila vo veľkých mestách odberateľov. V čase pred vojnou sa takto zamestnávalo v Detve vyšívaním na zákazky okolo 400 žien- vyšívačiek. Mali tak postarané o živobytie , najmä v zime. Výšivkárske umenie sa dostalo do povedomia širokému obyvateľstvu v iných regiónoch Slovenska. Vychýrené boli hlavne výšivky na tyle a neskôr aj pestrofarebné na zamate.
Zdroj: Ing. V. Večeřa, Výšivkárstvo v Detve. R. 1938
Projekt bol financovaný s finančnou podporou Fondu na podporu umenia.
Niektoré z týchto vzorkovníkov poslúžili ako predloha pre spracovanie tejto brožúrky.
